O nás
Začiatky jaskyniarstva v Spišskej Belej siahajú do dávnejšej histórie, hlavne rozvoja turistického ruchu vo Vysokých Tatrách, objavenia a sprístupnenia Demänovskej ľadovej a Dobšinskej ľadovej jaskyne na základe komerčného využitia. Takto to prebiehalo aj po znovuobjavení už dávnejšie známeho priepasťového vchodu a vstupných častí Belianskej jaskyne v roku 1881, kedy sa začína odborná aj laická verejnosť viac zaujímať o podzemné krásy Belianskych Tatier. Následné sprístupnenie podmienilo vznik osady Tatranská Kotlina s liečebným sanatóriom občanmi mesta Spišská Belá. Od objavenia prebiehal sporadický prieskum a sprístupňovanie jej ďalších priestorov.
V roku 1954 preberá správcovstvo jaskyne pán Jozef Jirásek, ktorý už niekoľko rokov pôsobil ako profesionálny jaskyniar a Belianska jaskyňa pod jeho správou poskytla dobré podmienky na vytvorenie dobrovoľnej skupiny speleológov už v dnešnom ponímaní moderného jaskyniarstva.
Začiatkom roka 1955 začína jaskyniarsku činnosť skupina s názvom „Dobrovoľný Speleologický krúžok pri Belanskej jaskyni pod vedením Zemepisného ústavu československej akadémie vied a umení so sídlom v Liptovskom Mikuláši“ so zakladajúcimi členmi Jozefom Jiráskom, Otom Kňazovickým, Stanislavom Rexom, Karolom Jiráskom, Štefanom Slodičákom a Karolom Čekovským. Skupina sa zameriava na prieskumné práce prevažne v Belianskej jaskyni a blízke okolie. Prvé úspechy nenechajú na seba dlho čakať. Objavenie Siene netopierov pod Veľkým vodopádom povzbudzuje a jaskyniari objavujú nové priestory nad Hladovou priepasťou.
V roku 1960 skupina prijíma nových členov – Richarda Kovalčíka, Jána Kasického, Jána Adamjaka, Michala Čižika, Františka Šperku, Slavomila Rusiňáka, Jozefa Poruboviča, Ivana Gornyho, Františka Božeka, Dezidera Plučinského, Martina Pitoňáka staršieho a mladšieho a Tibora Krigovského. Po prieskume častí jaskyne nad Veľkým vodopádom a časti Gazdovských chodieb skúša skupina šťastie v okolí, sondážou na Pálenici – Kotke v údolí riečky Belej a v Hučivej diere na východných svahoch Kobylieho vrchu v ktorom sa nachádza aj Belianska jaskyňa.
Po krátkej stagnácií sa v roku 1967 aktivizuje nová, mladá generácia, ktorá sa pričleňuje ku starším členom, a tak obnovená skupina (Jozef Jirásek, Oto Kňazovický, Jozef Krigovský, Stanislav Pavlarčík, Vinco a Vlado Vadovskí, Jozef Strela, Slavomír Rusiňák, Vladimír Fudaly) sa začleňuje do obnovenej Slovenskej speleologickej spoločnosti v Liptovskom Mikuláši. Prichádzajú noví členovia: Jozef Fudaly, Štefan Gaži, František Garanič, František Kaňa, Ivan Andráš, Jozef Pichnár, Ondrej Vošček, Vladimír Klein, František Michna, Miloslav Ovšonka, Ján Pavlák. Prichádzajú prvé vážnejšie objavy.
V roku 1970 bola objavená jaskyňa Hlina a v nasledujúcom roku jaskyňa P-2. V roku 1971 skupina zorganizovala svoj prvý celoslovenský jaskyniarsky týždeň na táborisku Šarpanec s účasťou švajčiarskych jaskyniarov. Väčšie úspechy pokračujú prieskumom a dokumentáciou priepasti Tristarská jaskyňa, ktorá je svojou hĺbkou 201 m a dĺžkou vyše 600 m významnou priepasťou v severozápadnej časti Belianskych Tatier. Skupina svoju činnosť postupne rozširuje na celé Belianske Tatry a severné doliny Vysokých Tatier. Prieskumom jaskyne Aksamitka, a dokumentáciou niekoľkých menších jaskýň Haligovského krasu sa venuje aj Pieninám a blízkym Levočským vrchom. Skupina venovala pozornosť aj Ľubovnianskej vrchovine (Jaskyňa v Ostrých skalkách v Litmanovej) a Mengusovskému krasu.
Najväčším objavom skupiny je jaskyňa Javorinka, objavená v roku 1973. Jaskyňa predstavuje riečny viacúrovňový jaskynný systém s priepasťami a s aktívnym tokom. Jaskyňa je hlavnou lokalitou speleologického výskumu skupiny a zaraďuje sa medzi popredné slovenské jaskynné systémy ( zatiaľ druhá najhlbšia jaskyňa a šiesta najdlhšia 480m a 12174m).
Práve tento významný jaskynný systém svojou obrovskou perspektívou láka k jaskyniarstvu ďalších členov Ľuba Plučinského, Igora Michlíka, Jána Ziburu, Ľuba Vnenčáka, Ľuba Adamjaka, Jozefa Leščáka, Richarda Korala, Milana Vdovjáka, ktorý do skupiny prichádzajú postupne v 80. a 90. rokoch. V rokoch 2000 až 2012 skupinu doplnili nový členovia - Michal Grivalský, Martin Grivalský, Martin Siska, Ján Lizák, Tomáš Matava, Richard Leščák, Boris Leščák, Martin Plučinský, Daniel Kubic, Martin Ferianc, Peter Kováčík, Rasťo Zalešák. Aktuálne má skupina 25 členov a piatich čakateľov.
V súčasnosti v priebehu roka uskutočníme zhruba 25 – 35 pracovných akcií, aj viacdenných, na rôznych lokalitách v spomínaných oblastiach. Hlavne na najperspektívnejších lokalitách, kde predpokladáme ďalšie objavy, či robíme dokumentáciu priestorov (mapovanie, foto a video dokumentácia), alebo vedecký výskum s odborníkmi.
Za zmienku stojí aj fakt, že v súčasnosti sú niektorí jaskyniari zo skupiny tiež členmi dobrovoľnej jaskynnej záchrany pod záštitou Horskej záchrannej služby, ktorí sa zúčastňujú pravidelných záchranných cvičení v jaskyniach v rámci celého Slovenska. Niekoľko cvičení sa uskutočnilo aj v jaskyni Javorinka.
Členovia skupiny sa okrem vlastných akcií zúčastňujú aj na celoslovenských jaskyniarskych akciách a akcií v zahraničí, či už samostatne, alebo v sprievode miestnych jaskyniarov.
Ďalšou činnosťou skupiny je aj organizovanie jaskyniarskych týždňov, ktoré skupina organizovala k významným výročiam, ako napr. 100. výročie objavenia Belianskej jaskyne v roku 1981, k 40. a 50.výročiu vzniku jaskyniarskej skupiny v roku 1995 a 2005. Posledným bolo organizovanie 60 - teho Jaskyniarskeho týždňa Slovenskej speleologickej spoločnosti v roku 2019. Pod Belianskymi Tatrami sa zišlo viac ako 200 jaskyniarov zo Slovenska a zahraničia.
Skupina zorganizovala niekoľko výstav a mnoho prednášok pre verejnosť a pre študentov škôl. Taktiež sme získali grand s nadácie Konto Orange a za finančnej podpory mesta Spišská Belá a materiálnej od firmy Sport - rysy sme postavili cvičnú lezeckú stenu Havran v telocvični Základnej školy J. M. Petzvala v Spišskej Belej. Stena slúži pre lezecký a speleologický krúžok, pod vedením našich členov a jeho cieľom je pomoc a snaha naučiť potenciálnych jaskyniarov všetkým schopnostiam, ktoré sú pri jaskyniarskej činnosti potrebné. Veríme, že aj týmto spôsobom nájdeme záujemcov a nasledovníkov, ktorí budú pokračovať v ceste, ktorú nadšenci speleológie v meste začali pred viac ako polstoročím.